|
|
Cantica Nova
Cantica Nova je zmiešaný spevácky zbor študentov trnavských gymnázií. Názov v preklade znamená "nová pieseň". Canticu založil v roku 1969 profesor Ján Schultz, v súčasnosti (od roku 1983) dosahuje zbor úspechy pod vedením dirigenta Gabriela Kalapoša.
Cantica Nova koncertovala v Lotyšsku, Belgicku, Slovinsku, Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku, Nemecku, Grécku, Holandsku a Česku, na budúci rok sa chystá do Ameriky. V rámci zboru existuje družba s nemeckým zborom zo Sangerhausenu.
Repertoár
Repertoár zboru je široký- zahŕňa skladby rôznych štýlových období od gregoriánskeho chorálu, cez skladby renesancie, baroka, klasicizmu, romantizmu, úpravy ľudových piesní rôznych národov, kompozície autorov 20. storočia a originálne černošské spirituály.
Mytotické delenie, meiotické delenie, kantičiarske delenie
Zbor sa logicky delí na štyri hlasy: nižší mužský bas, vyšší mužský tenor, nižší ženský alt a vyšší ženský soprán. Vnútorne sa každý hlas taktiež delí na nižší (označený číslom 2) a vyšší (číslo 1).
V Cantice je mierny nepomer medzi mužskými a ženskými hlasmi. Zatiaľ čo altov je pekne nad 20, sopránov okolo 15 a basov o pár kusov menej, tenorov býva obyčajne asi 5. V čase, keď som bola členkou zboru, sa na nácviky bežne dostavili 2-3 tenori. Viem si predstaviť, ako radi asi mali tenorové sóla, kde mali prespievať ostatných 50 spevákov... najmä, keď to basy osolili sťaby drevorubači :) Ale držali sa so cťou.
Každý hlas má svojho chorovoda - tento človek vedie nácviky, keď sa jednotlivé hlasy samostatne učia nové skladby. V praxi to znamená, že sa snaží prinútiť 5 - 20 ľudí (max počet tenorov - min počet altov), aby v rovnaký čas dávali všetci pozor, sústredili sa, počúvali a spievali. Áno, je to na hranici ľudských možností.
V označení hlasov (ale aj v iných veciach - napr. v čistom speve :) je čestnou výnimkou bas. Je to síce názov celého nižšieho mužského hlasu, ale ak sa "delíme", používa sa len pre bas 2; bas 1 sa nazýva barytón.
Veta "Tam sa delíme." je v Cantice terminus technicus. Vtedy v rámci skladby nenastane nič nechutné (snáď okrem toho, že niekedy sa niekto netrafí do tónu (niekto ani do skladby ako celku - zdravím basy), len sa spieva "viachlasnejšie". V osemhlasovej skladbe si tak každý hlas (napr. alt 1, tenor 2, barytón) spieva "svoje" a dokopy to robí "veľký zvuk". Ak to basy nezvržú ;)
Ty bas jeden!
Niekto by mohol mať pocit, že trpím averziou voči basom. Ale niee. V Cantice už má však každý hlas svoju povesť a z každého sa pre niečo robí sranda. Soprány pištia, tenorkovia (obidvaja:) sú nad dvojčiarkovým cé riadne "přiskřípnutí" a bas ... je proste bas. I keď Tato Gabo, odchovanec basu, hovoril, že za jeho čias v Cantice bol ten plebs tenor. Tak neviem. Aspoň, že tie alty to tam stále držia ;))
Růžová a černá, těm farbám jsem věrná
Oficiálnymi farbami zboru je ružová a čierna. Maskotom je bocian - z mladších generácií už však, bohužiaľ, nikto netuší, prečo:) Pôvodný biely bocianí maskot niekam odletel a už sa nevrátil. Pred dvomi rokmi ho nahradil nový, čerstvý, ružový kolega.
Dievčenské úbory tvorí ružová blúzka a dlhá rovná čierna sukňa. Dedia sa z generácie na generáciu a skutočne už toho pamätajú veľa. Keďže je ich počet obmedzený, najmladšie členky zboru si musia počkať, kým sa so svojím úborom rozlúčia odchádzajúce štvrtáčky.
Chalanský úbor je menej problematický - každý má vlastný čierny oblek, bielu košeľu a čierneho motýlika.
Didn't you see our dirigent?
Dirigent Cantici Gabriel Kalapoš má niekoľko prezývok. Súkromne sa mu medzi kantičiarmi hovorí Gabo alebo digi. Na súťaži v Celje vznikla jedna menej rozšírená, ale pekná prezývka, keď sa niekto zo zboru opýtal našej delegátky, či nevidela nášho dirigenta: "Didn't you see our dirigent?" Ona síce nechápala, ale medzi zainteresovanými sa odvtedy niekedy Tatovi Gabovi hovorilo i dajridžent.
Najznámejšia prezývka, ktorá vyjadruje blízky vzťah medzi "nimi a ním", je Tato Gabo.
Tato Gabo nie je prísna autorita, ale jeden z kantičiarov, ktorým rozumie a má ich rád. Na druhej strane je tomu rovnako - kantičiari proste uznávajú, že digi je v pohode :)
Kantičiarska hymna
Po vydarených vystúpeniach, pri odchode zo sústredenia alebo iných výnimočných príležitostiach sa spieva neoficiálna hymna Cantici s jednoduchou melódiou a jedinou opakujúcou sa vetou "Cantica, Cantica, nech žije žije nám", po ktorej sa spontánne prejde do oslavného spievania "Gabo, Gabo, nech žije žije nám".
Oficiálnou hymnou Cantici Nova je pieseň Come with me. Nemá to nič spoločné s prehistotickou háveďou, je to o láske a priateľstve. Posúďte sami:
Come with me my love
let us dream our dream together
down by the see
it looks at you and me
so come my love
dream with me.
S nami to, čo nikde inde
S frázami niekam, ale Cantica Nova je čosi viac ako výpočet úspechov, nástenka s diplomami a kúsok ružovej látky.
Cantica je predovšetkým pocit, že dokážete niečo viac ako tí ostatní a stojí vám za to piplať sa s tým. Donekonečna opakujete skladby, zo skúšok odchádzate so zodratým hrdlom, na pódiu máte trému, bojíte sa, že to basy pokazia, čakáte na verdikt poroty a buď idete zapiť nepodarený koncert, alebo sa začnete objímať so všetkými naokolo, že to opäť dopadlo výborne.
Ak ste ani po tomto všetkom aspoň trochu nepochopili atmosféru, ktorá v zboru vládne, tak ... smola. To by ste tam museli byť. A počuť basy :))
|
|
